Sezónu v Národnom divadle Košice uzavrie premiéra opery Anna Bolena.
So sólistkou Luciou Kaňkovou sa zhováral dramaturg Stanislav Trnovský.
Divadelná sezóna 2022/2023 vyvrcholí v Opere Národného divadla Košice vo štvrtok 22. júna premiérou poloscénického uvedenia opery Gaetana Donizettiho ANNA BOLENA, ktorou Opera NDKE po veľkom úspechu opernej inscenácie Roberto Devereux o anglickej kráľovnej Alžbete I. (tri ocenenia na Festivale hudobného divadla „OPERA 2022“ v Prahe) uzavrie veľkolepú tudorovskú trilógiu Gaetana Donizettiho strhujúcim príbehom jej matky, Anny Boleynovej. O dlho očakávanej premiére sa dramaturg Stanislav Trnovský rozprával aj s hosťujúcou českou sopranistkou Luciou Kaňkovou, ktorá sa predstaví v postave Anny Boleny.
V Košiciach si debutovala ako Kráľovná noci, v premiére Čarovnej flauty vo februári tohto roka, viackrát si účinkovala v reprízach, dokonca naposledy si si zaspievala aj časť partu Paminy, keď si veľmi pohotovo zaskočila za chorú kolegyňu. Okrem toho sme ťa počuli v ostatných dňoch ako Violettu v Traviate. To všetko sú trocha iné štýly ako je belcanto, ako je Donizettiho Anna Bolena. Ako sa ti spieva belcanto a je to tvoja prvá skúsenosť s belcantom a s Donizettim?
Čo sa týka hlasu, je táto rola pre teba dramatickejšia v porovnaní napríklad s Mozartom a potom aj s Verdim? Čo to znamená pre tvoj hlas, pre tvoj fach, resp. pre obdobie, v ktorom sa momentálne nachádza tvoj hlas?
Samozrejme, musím s hlasom pracovať trocha inak. Je to dramatickejšia rola než bola napríklad spomínaná Kráľovná noci alebo Pamina. Pri Violette by som skôr povedala, že to je iný druh spievania. Nie je to vyslovene o tej dramatickosti, je to o práci so svalstvom, s hlasom.
Ako vidíš kráľovnú Annu Boleynovú? Je to pre teba tá krehká žena, ktorá je pokorná a nejakým spôsobom sa podriadi tej rane osudu, ktorá príde? Alebo je to sebavedomá žena? Aká bude tvoja Bolena, ako ju ty cítiš?
Myslím, že ju Donizetti stvárnil trocha inak, než ako to bolo v histórii. Preto ešte stále zápasím s tým, ako rolu interpretovať. V Donizettiho hudbe je stvárnená skôr ako trpiaca žena, ktorá sa snaží, aby ju Henrich znova miloval, odpustil jej. Myslím si, že historicky to až takto nebolo, že bola veľmi sebavedomá žena, mala veľmi dobré vzdelanie nielen z francúzskeho dvora, ale aj z Anglicka. Snažím sa nájsť strednú cestu, aby nebola ženou trpiteľkou, ale tou sebavedomou, cieľavedomou Annou Boleynovou, ktorú poznáme z histórie, ale aby to zároveň zapadlo do Donizettiho hudby.
Zdroj: redakciu informoval Svjatoslav Dohovič, web editor a PR ND KE
Foto: Joseph Marčisnký
Musím povedať, že ja som trocha turista medzi štýlmi, robím to aj rada, že vždy spievam niečo trocha iné, aby si hlas sadol do určitého obdobia, do určitého štýlu, do určitého typu spevu. Myslím, že to hlasu prospieva vo vývoji. Čo sa týka belcanta, pre mňa to je absolútny vrchol pre speváka v tom, že máme obrovskú slobodu tvoriť krásnu hudbu, dokonca si prepísať určité noty, ktoré v tomto prípade Gaetano Donizetti napísal. Je dovolené viac-menej všetko, čo zapadá do tohto štýlu. Teraz som si overila, že belcanto spievam asi najradšej, práve kvôli tej slobode. Ale zároveň je aj dobré to, aby sa spevák medzitým venoval aj napríklad spomínanému Mozartovi. Vtedy si zas hlas sadne do tej čistej formy.
