„…Dostávame sa však k jednému z vrcholov večera – Kráľovnej noci, českej koloratúrnej sopranistke Lucie Kaňkovej. Znela ária O zittre nicht, mein lieber Sohn a hoci ostáva v tieni druhej, populárnejšej Der Hölle Rache kocht in meinem Herzen, rozhodne aj prvý výstup Kráľovnej noci priniesol okrem vysokých polôh prekrásne, precítené lyrické party v podaní Kaňkovej: v pomalom tempe dokázala precízne viazať tóny, s čistou intonáciou, vypracovanou dynamikou. Čo však bolo na prvý pohľad zrejmé – toto bolo ukážkové mozartovské spievanie. Vyvážené, bez belcantového tónu, frázovania a výrazu, bez toho mimoriadne objemného tónu, ktorý v Mozartovi nemá skrátka čo hľadať. Sopranistka ukázala vokálnu flexiblitu, zmysel pre lyrický, ale aj dramatický prejav a istotu vo výškach….
….Druhá ária Der Hölle Rache kocht in meinem Herzen v podaní Lucie Kaňkovej má iný charakter, ktorý speváčka podčiarkla dramatickým prejavom. Jej bezchybné, čisté koloratúry, staccatové figúry s vrcholiacim tónom f3 mali nielen potrebný extatický prejav, v jej podaní zároveň spievané s absolútnou precíznosťou a ľahkosťou, no i potrebným, správnym frázovaním, bez najmenšej chyby v prerušení fráz. Navyše – aj v tomto prípade si dirigent Kattah pri naštudovaní diela dovolil improvizovať a so speváčkou ponechal f3 (v rozpore s partitúrou) ako dlhý tón, čo je teda ohromný risk, pretože jednak hrozí, že sa nevydarí ako esteticky pekný, bude znieť ako ostrý, na druhej strane môže mať v intonačnom zmysle vplyv na ostatné tóny tvoriace frázu. A je tu samozrejme ďalšie riziko: ako dokáže publikum prijať takúto notoricky známu áriu, v ktorej pozná každý jeden tón? A v tomto prípade skutočne nejde len o vysoké tóny. Zaspievať Kráľovnú noci rovná sa vrcholovému športu. Každý jeden tón v árii počujete – niet tam klamstva, musí znieť čisto, dramaticky, žiadne portamenti sa nepripúšťajú. Lucie Kaňková to však zvládla bravúrne a publikum ju za to aj patrične odmenilo…..“
Zuzana Vachová
Autor fotografií: Joseph Marčinský
Moja kultúra, 23.2.2023
